Drak sa vrátil

           Môj manžel vo všetkom dobrý je, nefajčí, netančí, nepije. Keďže je takýto ideálny, domov chodí z práce neskoro, aby som si vážila, že ho mám. Vystíska sa s deťmi, prezlečie do domáceho úboru (občas rovno do pyžama) a hajde k televízoru oddychovať. Nedávno som videla rozhovor známeho českého moderátora so spisovateľkou, ktorá dlhé roky žije vo Švédsku. Tvrdila, že švédsky muž sa neodváži očakávať, že by mu mala manželka prichystať teplú večeru. No, pravdu povediac, ani ten môj to veľmi neočakáva. Ak totiž náhodou príde z práce skôr, zvyčajne ešte nie som doma, pretože sa spolu s deťmi zúčastňujem nejakých aktivít materského centra, prípadne ich organizujem. Keď potom niečo uvarím, manžel je rád, že je rád a zje obed, aj každú večeru... 

Na činnosti materského centra sa zúčastňuje sporadicky. Keď bolo treba pomôcť pri nosení nábytku, pomáhal, tak ako ďalší otecko montoval skrinky, iný dosky na preliezky. Ak sa koná divadelné predstavenie, rád sa príde pozrieť, prípadne sa zúčastňuje iných akcií materského centra. Žiadna z nich ho však neuchvátila natoľko, ako tá najnovšia. Výroba bábok do bábkového divadla. Na projekt sme získali financie „zvonka“ a chceme robiť všetko perfektne. A môj manžel taký je. Ešte ako decko si sám vyrábal bábky, s ktorými potom hrával bábkové divadlo. A teraz... to akoby sa vrátil do detstva. Rozhodol sa vyrábať marionety. To sú tie bábky, ktoré majú v hlave zastrčený drôt, ktorý zhora ovláda jedna osoba. Zároveň má pravá marioneta ohybné kĺby na rukách a nohách a zo všetkých končatín vedú nite k miestu, kde sa spájajú s drôtom a odkiaľ potom bábkar rozohráva všetky pohyby. Ak poznáte Hurvínka, poznáte aj marionety. Hurvínek však okrem iného hýbe aj očami. My sme zatiaľ nie takí profíci, aby sme mohli vyrábať drevené bábky a ešte také ako vyrábal tatko Gepetto. Náš tatko vyrába hlavy z materiálu podobného hline, telo máme z dreveného kvádrika, a aby to dobre vyzeralo, má bábka oblečený odev z textilu. Ovládajú sa iba ruky. Hneď ako prvú marionetu sa rozhodol otecko vyrobiť trojhlavého draka. Počujete dobre. Nie obyčajnú bábku s jednou hlavou a dvomi rukami. On si vybral trojhlavého draka, navyše s dvomi krídlami. Týždeň nosil v hlave nápady, ako ho vyrobiť. Tuším aj v práci myslel občas na to, ako by mal rozprávkový drak vyzerať. Pol dňa mu trvalo vyrobiť vodiaci drôt so základom tela. V jeden deň vymodeloval tie tri hlavy, dva dni ich maľoval a ďalší deň lakoval. Ďalšie štyri, či päť dní trvala výroba krídel a tela draka, jeho krky. Šila síce manželka na požičanom šijacom stroji, ale všetky návrhy urobil, ako ináč, obetavý otecko. Ako poslednú vec vlastnoručne prišíval krky k telu, ručné šitie mu ide totiž lepšie ako mne. Odkedy je drak hotový, chodí okolo neho a láskyplne si ho obzerá. Dokonca naše vtedy ročné dievčatko, ktoré vedelo povedať dokopy tri slová, pri pohľade na draka hovorilo: „Jéééj.“ Ani ďalšiu marionetu si nevybral práve najľahšiu. Rozhodol sa totiž, že vyrobí smrtku. Ja viem, poviete si, čo za rozprávky môžu hrať, keď majú draka a smrtku? Ale nebojte sa, manželove chúťky napráva jeho ženička, ktorá zase myslí na princezné a princov, šašov a kráľov, dobrých starčekov a starenky, Janka a Marienku a mnohé ďalšie.

Ak to pôjde takto ďalej, môžeme si založiť rodinný podnik. Rozprávok je neúrekom, aj postáv v nich a nápadov, ako ich vytvoriť, máme celé more. Som hrdá na svojho manžela, pretože je to hlava študovaná. Ale som hrdá i na to, že táto študovaná hlava má plno výborných nápadov a dokáže ich zrealizovať.