Ako mi materské centrum zdvihlo sebavedomie

Od malička som bola málo sebavedomé dieťa. Možno to bolo výchovou, možno som sa taká narodila ...:)

Ako som rástla, stále som mala pocit, že som málo pekná, málo pohotová, málo... . Ale vo vyšších ročníkov základnej školy a neskôr aj strednej školy som začala mať pocit, že som možno celkom inteligentná. Prežrela som teda fakt, že sa pravdepodobne vôbec nepáčim chalanom, že nie som vtipná, pohotová, že nemám prehľad o tom, čo sa nosí. Hlavná vec, že som múdra, povedala som si, ako tá princezná v rozprávke (alebo to bol princ?). V šestnástich som zistila, že sa vlastne aj páčim chalanom (ó, to bol šok!). O pár rokov neskôr som stretla jedného, ktorý ma definitívne presvedčil o tom, že som krásna, štíhla, múdra, vtipná, že som skrátka úžasná.

A potom to prišlo! IQ test. Zistila som, že vôbec nie som výnimočne inteligentná. Som inteligentná len priemerne. To, čo viem, nie je znak inteligencie, ale znak toho, že mám v hlave napchatých kopec vedomostí a informácií, vo veľkej miere úplne zbytočných. Takže som už opäť nebola sama pred sebou inteligentná, dokonca som už nebola štíhla (veď mám za sebou dve tehotenstvá), a s tou krásou je to diskutabilné. Manžel tvrdí, že pre neho som aj po desiatich rokoch stále krásna a príťažlivá. Nedávno som však asi po mesiaci konečne použila mejkap a staršia dcérka to komentovala s údivom: „Mami, prečo si teraz taká pekná?“

No počas môjho druhého tehotenstva sa veľa zmenilo. V našom meste totiž vzniklo materské centrum. Ono to bolo tak. Už po prvom pôrode som premýšľala o založení MC, ale keď som zistila, čo všetko treba „vybehať“ na úradoch, akosi som nad tým prestala premýšľať, obzvlášť preto, že som ešte študovala na vysokej škole a nemala som veľa voľného času. Dieťatko rástlo, strávili sme rok celá rodina v zahraničí, a ja som prišla na Slovensko veľmi pozitívne naladená. Až raz... Necelý rok po návrate na Slovensko som stretla na ulici úplne neznámu mamičku, ktorá mi dala do ruky lístok s telefónnym číslom a slovami, že chce založiť MC. Bola to naša vtedajšia štatutárka. Ešte v ten deň som jej volala. A stala som sa tak jednou zo štyroch zakladajúcich členiek MC. Nadšenie na prvom stretnutí bolo úžasné. Bolo nás 12! A osobne som poznala len dve žienky. Keď teraz nad tým premýšľam, zdá sa mi, že je to už dávno za nami, a pritom sa to stalo len pred dvomi rokmi. Začalo sa s „vybavovačkami.“ Vznik občianskeho združenia, zaevidovanie sa na ministerstve, zháňanie priestorov, zmluva s mestom, hygiena, daňový úrad, žiadosť o členstvo v ÚMC, príprava programov pre mamičky a detičky. A na všetko bolo treba zháňať peniažteky. Začalo sa s „obiehaním“ sponzorov, samozrejme v sprievode našich milovaných ratolestí. Generálneho riaditeľa jednej spoločnosti som musela uprostred reči zastaviť, aby som vhupla pod stôl, kde sa nám bili deti. Kolenačky som ich odtiaľ vyťahovala, a to sa mi vlastná dcéra schovávala. Podotýkam, že som bola v pokročilom štádiu tehotenstva. Aj prepady nášho primátora sme robili zásadne s deťmi. Medzitým sa mi narodilo aj druhé dieťatko a počet členiek klesol na stálych 6. Neustále sa vymýšľal nový program, oslovovali sme mamičky, o čo by mali záujem. Tiež sa začali realizovať rôzne projekty.

Opäť mám pocit, že som možno aspoň trošku inteligentná. Že som sa naučila niečo nové. Že zvládnem prísť s nápadom, dať mu formu, vypočítať náklady a tiež ho zrealizovať. A aj mnoho iných vecí. Každá z nás, žienok, prekonáva samu seba. Niektoré objavili v sebe skryté výtvarné, či literárne vlohy, iné zase herecké nadanie. Ďalšie sa zlepšujú v komunikácii, v riešení problémov, či konfliktov. Ja osobne som sa naučila hrozitánsky veľa. Nielen o tvorivých technikách, či o písaní projektov, ale aj o sebe, o ľuďoch, o rôznorodosti výchovných prístupov, o vlastných deťoch. A zatiaľ čo som počas jednej rodičovskej dovolenky vyštudovala vysokú školu, počas druhej využívam nadobudnuté teoretické vedomosti a premieňam ich na praktické skúsenosti. A hlavne, teším sa zo svojich detí, z rodiny. Už teraz mi je ľúto, keď si pomyslím, že jedného dňa nebudú dcérky maličké, nezdvihnem ich s ľahkosťou do náručia a toto krásne materské obdobie skončí.